Štruktúrna geológia
Slovo štruktúra je odvodené z lainského struere, čo znamená stavať. Podobne aj úzko súvisiace slovo tektos, ktoré pochádza z gréčtiny má podobný, ale širší význam. Obidva pojmy sa vzťahujú na stavbu alebo štruktúru zemskej kôry a na neustále pohyby, ktoré tam prebiehajú.
Štruktúrna geológia sa zaoberá štúdiom architektúry zemskej kôry, jej deformačných znakov (štruktúr), ich pôvodu a vzájomných vzťahov. Zaoberá sa tvarmi, usporiadaním (vnútornou stavbou), vzájomnými vzťahmi horninových telies v zemskej kôre a silami, ktoré ich zapríčinili.
Štruktúrna geológia sa zaoberá reakciou hornín na pôsobenie deformačných síl a štruktúrami, ktoré pri deformácii vznikajú. Rozhodujúcou metódou použitou v tejto práci pre objasnenie tektonických fenoménov a udalostí je štruktúrna analýza. Podrobnou štruktúrnou analýzou hornín je možné dospieť k exaktnému poznaniu zákonitostí ich vzniku a pretvárania, čo vedie k poznaniu ich geologicko–tektonického vývoja. Štruktúrna analýza je jednou z metód štruktúrnej geológie, ktorej cieľom je klasifikácia tektonických štruktúr, objasňovanie vzniku, vývoja štruktúr a pôsobenia deformačných síl. Výsledkom je potom rekonštrukcia deformačných procesov, história pohybov, napätí, teplôt a tlakov, pôsobiacich počas deformácie.
Štruktúrna analýza sa v deformačnom procese označuje termínom deformačná analýza. Rozdeľuje celý deformačný proces na tri časti, prostredníctvom ktorých je možné charakterizovať deformačnú štruktúru (analýza deformačnej štruktúry), rekonštruovať pohyby, ktoré viedli k jej vzniku (kinematická analýza) a určiť sily, ktoré jej vznik vyvolali (dynamická analýza).
Analýza deformačnej štruktúry – označuje sa ako geometrická analýza. Študuje tvar, geografickú orientáciu, veľkosť a geometrický vzťah medzi primárnou štruktúrou a s ňou súvisiacou deformovanou štruktúrou (sekundárnou). Keďže každá štruktúra je iná, sú potrebné rôzne metódy na vypracovanie ich celkovej charakteristiky. Analýza deformačnej štruktúry, teda na základe nameraných a štatisticky spracovaných údajov poskytne čo najúplnejší popis deformovanej štruktúry. Pri opise sa orientuje na charakteristiku tvaru štruktúry (opis planárnych a lineárnych štruktúr na základe geometrie – zmeny dĺžky, uhlov...), orientáciu štruktúr (pomocou matematických funkcií definuje vzťah k deformačnému elipsoidu) a na geometrickú klasifikáciu jednotlivých štruktúr.
Kinematická analýza – rekonštruuje deformačné procesy, ktoré viedli k vzniku štruktúry. Jej cieľom je zistiť rozdiely medzi deformovanou horninou a predpokladaným pôvodným stavom na základe rekonštrukcie procesov, ktoré viedli k jej vzniku.
Dynamická analýza - analyzuje napätie, ktoré spôsobuje zmeny tvaru od počiatočného stavu až po samotný konečný výsledok deformácie. Odhaľuje vzťahy medzi napätím a štruktúrami, ktoré môžeme pozorovať v zemskej kôre. Študuje sily, ktoré vyvolali pohyb častíc a následne proces deformácie. Vychádza z poznatkov získaných geometrickou analýzou, ale predovšetkým aplikuje poznatky kinematickej analýzy do celkového procesu rekonštrukcie vzniku deformačnej štruktúry.